Zaujímavosti francúzskeho jazyka: jazyk elegancie, diplomacie, ale aj zaľúbencov

Francúzsky jazyk, často nazývaný aj jazykom lásky alebo diplomacie, má bohatú históriu a množstvo fascinujúcich jazykových a kultúrnych súvislostí. Hoci sa môže zdať ako jazyk používaný “iba” vo Francúzsku, v skutočnosti je jeho vplyv globálny – od Ameriky až po Áziu.

Francúzština mimo Francúzska

Francúzsky jazyk je jedným z mála jazykov, ktorým sa hovorí na všetkých kontinentoch. Je úradným jazykom vo viac ako 29 krajinách sveta. Vďaka francúzskemu kolonizovaniu sa francúzština dostala do mnohých častí sveta, napríklad:

• Afrika: V krajinách ako Senegal, Pobrežie Slonoviny, Demokratická republika Kongo, Kamerun či Burkina Faso.
• Kanada: V Kanade je francúzština jedným z dvoch oficiálnych jazykov. Provincie ako Québec sú silne frankofónne.
• Karibik: Haiti, Martinik, Guadeloupe – tu sa francúzsky jazyk prelína s lokálnymi jazykmi.
• Oceánia a Indický oceán: Francúzština sa používa aj v Polynézii, v Novej Kaledónii, Réunione a inde

Francúzske slová v iných jazykoch – dokonca ich nájdeš aj v turečtine!

Francúzština bola v 18. a 19. storočí jazykom vzdelancov a elity, čo viedlo k rozsiahlemu preberaniu slov. Prekvapivo, aj turečtina má veľké množstvo slov francúzskeho pôvodu! Napríklad:

• pantolon (fr. pantalon) – nohavice
• garaj (fr. garage) – garáž
• bilet (fr. billet) – lístok
• komodin (fr. commode) – komoda

Tieto slová sa stali bežnou súčasťou tureckého jazyka, najmä počas obdobia modernizácie Osmanskej ríše v 19. storočí, keď sa Francúzsko považovalo za kultúrny vzor.

Francúzska gramatika vie byť náročná, ale aj fascinujúca

Tu sú niektoré pozoruhodné javy:

• Rod podstatných mien: Francúzština má iba dva rody – mužský a ženský – ale na rozdiel od slovenčiny, niekedy je ich určenie úplne nelogické. Napríklad la solution (riešenie) je ženská.
• Nosové samohlásky: Tento jav je pre cudzincov fascinujúci – francúzština má výslovnosť, ktorú nie je možné vidieť v písaní. Napríklad slovo pain (chlieb) sa vyslovuje s nosovým „ã“, ktoré znie ako niečo medzi „an“ a „on“, no nosové „n“ sa nevysloví vôbec.
• Písmená, ktoré sa nepíšu: V hovorenom jazyku často nevyslovuješ celé slová. Napr. ils parlent (oni hovoria) sa vysloví rovnako ako il parle (on hovorí) – rozdiel je len v písaní, nie vo výslovnosti.
• Jednou z najzaujímavejších vlastností francúzskej výslovnosti je tzv. „liaison“ – prepojovanie slov, pri ktorom sa nevyslovované spoluhlásky na konci slova vyslovia len vtedy, keď nasledujúce slovo začína samohláskou. Napríklad: les amis (priatelia) sa vysloví [lez‿ami] – „s“ sa spojí s ďalším slovom, ale les filles (dievčatá) sa vysloví [le fij], bez „s“, pretože „f“ nezačína na samohlásku

Francúzsky jazyk v budúcnosti

Francúzština nie je jazykom minulosti – je jazykom budúcnosti. Podľa súčasných odhadov bude do roku 2050 francúzština jedným z najpoužívanejších jazykov sveta, najmä vďaka demografickému rastu v Afrike. Už dnes má viac ako 300 miliónov hovoriacich po celom svete.

Dosah francúzštiny presahuje hranice Európy a je zrejmé, že jej vplyv porastie. Ak sa ju učíš, nevzdelávaš sa len v jazyku, ale otváraš si dvere do celého sveta. Nauč sa s nami po francúzsky v našej jazykovej škole MJA v Žiline. Radi ti s francúzštinou pomôžeme.